Dobrý Pastier Vladko

Autorem článku je Ján Košturiak – www.kosturiak.com

Včera som prežil prekrásny deň s Vladkom Maslákom v Kláštore pod Znievom. Uvedomil som si, aký silný je rozdiel medzi skutočnými činmi milosrdenstva a peknými rečami. Vladko sa počas jedného dňa dotkol úprimnou láskou a konkrétnou pomocou desiatok ľudí, ktorých sme spolu navštívili na rôznych pracoviskách. Ľudia, ktorým Vladko pomáha, majú za sebou ťažký život. Tie príbehy si ani neviete predstaviť. Mnohí boli na okraji spoločnosti aj života, niektorých už spoločnosť zavrhla a Vladko ich prijal. Nielen do svojho spoločenstva, ale aj srdca. Vladko najskôr lieči dušu – prijatím, zanechaním starého života a rán za bránou kláštora, nekonečnou Božou láskou. Nikdy som si tak silno neuvedomil, ako ľudia potrebujú lásku aj fyzickú prácu, ktorú im podobní “experti” ako ja, chcú zobrať a dať ju robiť strojom. Božie milosrdenstvo a fyzická práca robia zázraky. Stretnete tam mladých chlapcov bez nôh, chlapca so spálenou tvárou, ktorého s priateľkou holohlaví podpálili na ulici a ona zomrela. Sedíte s ľuďmi, na ktorých tvárach vidieť utrpenie ich predchádzajúceho života. Vidíte starých mužov aj ženy, ktorým už nič v živote nezostalo a nikto ich nechcel. Mladého chlapca z detského domova – nikdy nepoznal svoju mamu a chodil spávať a rozprávať sa s ňou na jej hrob. A modlíte sa s nimi ruženec, spoločne jete jedlo, ktoré pripravili. Všetci sú veľmi slušní a ohľaduplní, možno trochu smutní a utrápení na duši. Sú vďační, láskaví a priateľskí, ako keby sa k nám cez nich prihováral sám Ježiš.

Nedávno boli niektorí z nich u Svätého otca Františka. On ich objal a dal im špeciálne batôžky, s ktorými dostávali v celom Ríme jedlo zadarmo. Mali by sme im pomáhať, aj bez batôžkov, veď mnohí z nich nesú na chrbte obrovské batohy trápenia. A verte mi, že biedni, chudobní, opustení a utrápení ľudia nám môžu dať viac, ako my im – dotyk skutočnej Božej lásky. Rozprával som sa s Jožkom. Krásne vyšíva a tká koberce. Ukazoval mi nové vzory, ktoré pripravuje. Na statku sa pracovalo aj napriek nedeľnému pastierskemu listu, ktorý nám Vladko čítal na omši – kravičky treba podojiť, ovce, prasiatka aj kone nakŕmiť a obriadiť. A cez týždeň sa rozbehnú ďalšie práce – renovácia skladov potravín z Potravinovej banky, rekonštrukcia bývalej krčmy na dom s opatrovateľskou službou, príprava dielní, výroby syrov, sušených tehličiek z konskeho trusu, príprava výroby peletiek, slamených domov a pod. Nič nevyjde nazmar, všetko má v sebe úspornosť, ľudskosť a všade je Božia láska. Každý, kto mal v mesiaci narodeniny alebo meniny, dostal od Vladka pri obede čokoládu. Neskôr nasledovala prechádzka do kaviarne, ktorú si spoločne vybudovali. Môžu si v nej dať zadarmo čapovanú malinovku, kávu alebo horalku. Aj toto vracia ľuďom dôstojnosť a chuť do života.

Na žiadnom pracovisku nechýba kaplnka a každodenná modlitba – často jednoduché vety o tom, čo každého trápi a v čom prosí Pána o pomoc. Navštívil som vo svojom živote stovky firiem v mnohých krajinách. Prečítal som veľa kníh o podnikaní a manažmente. To najlepšie zo všetkého, čo som doposiaľ spoznal, som však našiel vo firme Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom (a pred pár rokmi u pána farára Mariána Kuffu v Žákovciach). Firma pána farára Masláka má už 350 spolupracovníkov, osem “samostatných podnikateľských jednotiek” a jedného akcionára – Pána Boha. Teším sa na ďalšie dni s Vladkom a jeho ľuďmi. Verím, že sa mi konečne otvára príležitosť urobiť aj v mojom živote niečo užitočné. Je toho toľko, čo by som vám rád povedal a napísal priatelia. Ale tak, ako nemôžeme vidieť Boha, nedokážeme ľudskými slovami popísať ani Jeho dielo.

Vladko je najmladší z jedenástich detí. Jedávali zo spoločného hrnca a večer sa všetci modlili. Spomínal mi, ako vždy bežal zo školy, lebo sa tešil za svojou milovanou mamou. Ako najmladší musel ponúknuť čokoládu alebo nejaký darček najskôr otcovi, potom mame a ostatným súrodencom. Vždy sa čudoval, prečo nemali radi banány alebo mandarínky. Neskôr sa modlil, aby jeho súrodenci boli zdraví. Prosil, aby radšej ich choroba prešla na neho, keď on je sám a oni všetci majú krásne rodiny. V osemnástich rokoch ochorel. Prežil rok na onkológii a dávali mu pár týždňov života. Pán mu venoval ďalšie roky. Ako 36 ročný dostal ťažký infarkt a voperovali mu 3 bajpasy. A Pán mu nadelil ďalšie roky, ale aj schopnosť prekonávať problémy a šíriť okolo seba Jeho lásku.

Pripravujem dlhší rozhovor s Vladkom Maslákom. On nema rád publicitu, ale my potrebujeme

nádej, vieru a lásku.

Minulý týžden mi Vladko Maslák napísal toto:

Janko, bol som v Ríme s chlapcami na púti a chcem sa podeliť o zážitok. Potrebujeme priestor na prácu a na bývanie. Potrebujeme cítiť aj od druhých, že zem patrí aj nám a že o nás má aspoň niekto záujem. Ďakujem Pánu Bohu za Sv. Otca.